Aké zážitky za volantom má olympijský víťaz Matej Tóth? (podcast)

Na hrách v Rio de Janiero 2016 nám urobil veľkú radosť. Získal zlatú olympijskú medailu v disciplíne, v ktorej sa na práve skončených hrách v Paríži už nešportovalo. Chodec Matej Tóth a jeho zlato v chôdzi na 50 kilometrov. My sme sa úprimne tešili z jeho olympijského príbehu a on má zase pre nás zaujímavé príbehy spojené s autom.

A keďže je Matej Tóth šéfom Vojenského Športového Centra Dukla Banská Bystrica, bol som jednou vetou zvedavý aj na účinkovanie slovenských športovcov na hrách v Paríži.

Spokojný som s účasťou, ale tie výsledky mohli byť aj o niečo lepšie.

Ty si niekedy za svoje športové výkony dostal auto?

Nie, ak nepočítam nejaké partnerstvá, ale dostať, to nie.

Ale mal si k dispozícií nejaké auto?

Mal som nejaké partnerstvá a vďaka tomu som mohol využívať auto, nebolo moje, ale mal som ho na nejakú dobu.

Keďže sme auto-moto podcast, skús nám málinko poodhaliť, ako to funguje. Dostaneš auto, papiere, normálne ho používaš, o všetko sa staráš a za rok ho musíš vrátiť? Dá sa to auto potom aj odkúpiť?

Všetko sa dá odkúpiť, ale je to presne tak, že ja dostanem nejakú reklamnú zmluvu, v ktorej je moje plnenie také, že budem robiť propagáciu tej značke a tá značka mi za to poskytne auto na jeden rok alebo sa zmluva každý rok predlžuje. Mal som takto dve automobilky, zo začiatku to bola Kia a následne Toyota, s ktorou som po skončení športovej kariéry ukončil spoluprácu.

Zdroj: Archív Mateja Tótha

Ty si ako tínedžer jazdil napríklad po dedine bez papierov, alebo si čakal až na prvé jazdy, keď si si robil vodičský preukaz?

Po dedine nie, ale mimo spevnených ciest som jazdil ešte predtým, ako som si urobil vodičák. Ale vždy pod dohľadom otca, ktorý nás učil jazdiť s bratom. 

Otec povedal: „Chalani poďte, ideme niekde na lesnú cestu a tu si to vyskúšajte?"

No ja som mal výhodu v tom, že otec bol agronómom na družstve, čiže my sme celé letné prázdniny, celú žatvu s ním chodili po poliach. A keď bol čas, šoférovali sme s bratom po lesných cestičkách. 

Na akom aute si si robil vodičský preukaz?

Bolo ich viac, ale skúšky som robil v roku 2001 na aute Opel Astra, bolo to auto staršej generácie. Moja prvá jazda v autoškole, bola na Ačkovom Mercedese, to bolo v tom čase niečo výnimočné. Preto som si aj vybral jednu z najznámejších autoškôl v Nitre, aby som práve takéto auto mohol šoférovať, pretože dovtedy sme sedeli len v škodovkách. Prvá jazda na Áčku a skúšky na Astre.

Keď už si mal vodičák, bola u rodičov dôvera v tvoje schopnosti?

S bratom sme jazdili od začiatku. Brat je o rok starší, mal trochu výhodu, ale aj ja som mal možnosť šoférovať. Dôveru som mal aj od krstnej mamy, aj mi požičala auto a pamätám si, že som mal papiere pár mesiacov a môj tréner mi vtedy požičal na tú dobu skvelý Seat Toledo a partia chalanov sme išli na akciu do Tatier. Doteraz nechápem, že 18 ročnému chalanovi požičal takéto auto, to ja by som dnes svojim dcéram neurobil. Bola tam obrovská dôvera a som rád, že sme to zvládli.  V tom roku bol môj tréner na maratóne vo Viedni a ja som mu pomáhal s občerstvovaním. Z jedného miesta sa odštartovalo a ja som potom s mapou na kolenách, pretože vtedy ešte neboli navigácie a aplikácie, šoféroval cez celú Viedeň až do centra mesta a tam som zaparkoval. Bola tam nielen dôvera, ale pre mňa aj dobrý cvik. Od prvých mesiacov som veľa jazdil.

Aké bolo tvoje úplne prvé auto, ktoré si si kúpil?

Úplne prvé auto bola čierna Fiat Panda s motorom 1,2 litra. Vtedy som začal v Dukle Banská Bystrica ako profesionál. Zázemie som mal stále v Nitre, tak som potreboval často dochádzať, chodil som na také "týždňovky" do Banskej Bystrice. Bolo to úplne nové auto a veľmi som sa z neho tešil, ale už relatívne skoro som potreboval väčšie auto a prišlo k výmene.

Ja osobne si ťa predstavujem ako pomerne pokojného vodiča. Stane sa ti, že niekedy zvýšiš hlas, poprípade použiješ nejaké mrzké slovo?

Ale áno, stane sa. Nie som agresívny vodič, ale stalo sa mi, keď som bol mladší, že som vypenil a nechápal som, prečo niekto robí hlúposti na ceste. Naučil som sa však ovládať, pretože každému sa stane, že niečo nespraví tak, ako by mal. Je normálne sa ospravedlniť a nemať nevraživé pohľady a dávať dole okienko a kričať na niekoho, to určite nie. Nie som zase taký ten typ, že keď je človek v nejakom strese a ponáhľa sa, že by som bol úplne flegmatický, to nie.

Keby sme teraz otvorili kufor tvojho auta, čo by sme tam našli?

Teraz je prázdny, ale vždy tam je nejaká deka, ktorú používam na zakrytie a šetrenie čalúnenia, keď niečo prevážam. A teraz v lete mám v kufri aj clonu na zakrytie predného okna proti slnku. 

Dá sa teda povedať, že v aute máš poriadok?

Vždy sa snažím mať auto aspoň na oko v poriadku a necítim sa dobre ani v špinavom aute. Nie vždy je čas ísť ho umyť, ale snažím sa aspoň vyprášiť koberčeky z podlahy a nemať v aute tisíc vecí naviac. 

Vypočujte si celý podcast Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Dozviete sa:

• prečo Matej Tóth neodporúča sadu na opravu defektu
• aká bola jeho najdlhšia cesta autom
• ako sa správa ako spolujazdec
• a ktorý cestný úsek na Slovensku by podľa Mateja Tótha mali cestári opraviť