Slovenské mestá a obce čelia vážnemu problému. Generálna prokuratúra totiž odhalila, že až 80 % parkovacích nariadení prijatých samosprávami porušuje zákon. Výsledkom rozsiahlej kontroly je stovka protestov, desiatky upozornení a reálna možnosť, že niektoré už uložené pokuty budú musieť mestá spätne prehodnotiť. Vodiči tak po rokoch chaosu môžu stáť pred veľkou zmenou parkovacej politiky na celom Slovensku.

Protizákonná parkovacia politika

Parkovanie sa za posledné roky stalo jednou z najcitlivejších tém viacerých slovenských samospráv. Po vzore hlavného mesta mnohé z nich zaviedli rezidentské karty, platené zóny či vlastné parkovacie politiky. Systém sa však často líši mesto od mesta a vodiči v ňom len ťažko hľadajú presnejšie pravidlá. Teraz však prichádza zistenie, ktoré môže zmeniť celý spôsob, akým sa na Slovensku reguluje státie áut. Generálna prokuratúra totiž zrealizovala celoplošnú previerku parkovacích pravidiel v mestách a časti obcí a výsledok znie až neuveriteľne. 80 percent nariadení porušuje zákon.

Pohľad generálnej prokuratúry

Generálna prokuratúra v súvislosti s parkovacími politikami jednotlivých miest preskúmala celkom 577 všeobecne záväzných nariadení a ďalších správnych aktov súvisiacich s parkovaním. Až v 460 prípadoch došlo k odhaleniu porušenia zákona. Generálny prokurátor Maroš Žilinka informoval, že prokuratúra podala 372 protestov a vydala 79 upozornení. V niekoľkých prípadoch sa nezrovnalosti so zákonom odstránili ešte počas prerokovania.

Neurčité nariadenia, prekročenie právomocí aj diskriminácia rezidentov

Problém nevznikol jedným pochybením, ale celým súborom zlyhaní vo viacerých mestách. Veľká časť nariadení pôsobila nejasne, nejednoznačne a občania tak mali často problém preukázateľne určiť, kde môžu parkovať a aké povinnosti majú splniť. Druhým zásadným problémom je prekročenie právomocí samospráv. Niektoré mestá totiž ukladali zákazy a povinnosti mimo toho, čo im povoľuje legislatíva.

Prokuratúra identifikovala aj situácie, v ktorých samosprávy zaviedli prvky diskriminácie. Ako uvádza prokurátor GP Peter Mihál, niektoré mestá nevydávali rezidentské karty občanom s nedoplatkami na miestnych daniach, inde zasa zvýhodnili poslancov či primátorov. Objavili sa aj prípady, keď osoby so zdravotným postihnutím zo zahraničia nedostali rovnaké oslobodenie od parkovného ako držitelia slovenských preukazov.

Tretím výrazným problémom sa stalo miešanie dvoch právnych režimov, a to dočasného parkovania podľa cestného zákona a trvalého státia mimo stráženého parkoviska, ktoré spadá do oblasti miestnych daní. Z toho vznikal chaos v právnom výklade aj v sankciách.

Mestá priznávajú realitu, no žiadajú jasný zákon

ZMOS aj Únia miest Slovenska po zverejnení výsledkov pripustili, že situácia nie je ideálna. Tvrdia však, že mestá pracujú v prostredí, kde chýba jednotná národná legislatíva pre parkovaciu politiku. Každá samospráva preto rieši problém podľa svojich možností a dopravného zaťaženia. Mestá však zdôrazňujú, že ich cieľom nebolo obchádzať zákon, ale zabrániť chaosu na verejných komunikáciách a zabezpečiť funkčný systém parkovania. Preto chcú rokovanie s generálnym prokurátorom a volajú po novom zákone, ktorý nastaví jednotné a zrozumiteľné pravidlá v celej krajine.

Čo bude s pokutami?

Najzásadnejšia otázka sa dotýka všetkých vodičov. Otázkou je, či pokuta môže byť uznaná za neplatnú, ak vznikla na základe nezákonného miestneho nariadenia. Prokuratúra nevylučuje, že v niektorých prípadoch áno. Oznámila, že bude preverovať, či samosprávy nevyberali pokuty bez zákonnej opory.

Ak sa to potvrdí, môžeme čakať precedens, ktorý môže spätne ovplyvniť stovky rozhodnutí.

Slovensko tak stojí pred najväčšou korekciou parkovacích predpisov za posledné roky. Mestá budú musieť svoje VZN prepracovať. Možnosťou je, že môže prísť aj celoštátna regulácia a vodiči sa tak dočkajú férovejšieho a prehľadnejšieho systému. Do tej doby však platí, že parkovanie na Slovensku nebolo nastavené podľa zákona až v štyroch z piatich prípadov.