Protihlukové steny na D4 R7 mali vydržať 100 rokov, po piatich sa rozpadávajú. Kto zaplatí účet za opravu?

Keď sme pred pár rokmi testovali prvé úseky nového nultého obchvatu Bratislavy (D4/R7), oceňovali sme plynulosť a používanie moderných technických riešení. Dnes, len päť rokov po odovzdaní do užívania, sa ukazuje, že každý dobre mienený pokrok napokon nie je správnou cestou. Alebo v tomto prípade – nie všetko, čo vyzerá ako oceľ, je aj trvácne.

Podľa zistení kolegov z TV Markíza sú protihlukové steny na mnohých úsekoch doslova „na šrot“.

Zdroj: Autobazar.EU. Pôvodný zámer nepochybne nebol zlý. Tenká vrstva korózie mala ochraniť vnútorné štruktúry materiálu, a tak ho spraviť nevšedne trvácnym. V našich podmienkach sa však korózia stala hĺbkovou.

Životnosť storočie? Realita je 5 rokov

Pri stavbe diaľnic sa štandardne počíta so životnosťou mostov a kľúčových konštrukcií na desiatky rokov, často až na 100 rokov. Protihlukové steny nie sú výnimkou. Bežne sa využívajú materiály ako betón, hliník, plast či špeciálne upravené sklo. Na D4/R7 však koncesionár – spoločnosť Zero Bypass Limited – zvolil na mnohých miestach špeciálne upravenú oceľ, ktorú mala pokryť tenká vrstva korózie. Tá mala byť ochrannou vrstvou brániacou prenikaniu hrdze do vnútorných štruktúr materiálu.

Esteticky to možno nevyzerá najlepšie, ale malo ísť o ekologickejšie riešenie k zaužívaným riešeniam. Z technického hľadiska ide o riskantný krok, ak sa podcení materiál a jeho lokalizácia do špecifického prostredia. A zdá sa, že presne to sa stalo.

Namiesto odolného materiálu vhodných do extrémnych podmienok (soľ, voda, slnko, emisie) sa oceľové panely začali rozpadať kvôli údajne vopred plánovanej kozózii.

Zdroj: Reprofoto TV Markíza. Stav kovových protihlukových stien je v zlom stave, čo zhotoviteľ nepopiera. Už začal s výmenou za nové a odolnejšie

Prečo oceľ zlyhala?

Problémom je v stručnosti nevhodný materiál v nevhodnom prostredí. Výsledkom je, že steny, ktoré majú chrániť obyvateľov okolitých obcí pred hlukom, strácajú nielen svoju estetickú funkciu, ale čoskoro môžu stratiť aj tú akustickú a všeobecne ochrannú.

A čo je horšie, môžu sa stať bezpečnostným rizikom pre prechádzajúce autá, pretože už z pohľadu na detaily oceľových panelov je zrejmé, že rozpadávajú.

Zhotoviteľ už začal s výmenou za nové hliníkové panely

Ako pre TV Markíza potvrdila hovorkyňa Ministerstva dopravy SR, konzorcium D4/R7 už začalo s výmenou poškodených panelov za nové hliníkové panely. Robí tak na svoje vlastné náklady.

Momentálne sa vymieňajú na rýchlostnej ceste R7 v oblasti Trnávka a v najbližších mesiacoch budú pokračovať v iných častiach, potvrdila hovorkyňa rezortu dopravy.

Kto to zaplatí? Spoiler: Vy by ste to byť nemali

Tu sa dostávame k podstate PPP projektu. Na rozdiel od diaľnic, ktoré stavia priamo štát cez NDS, v prípade D4/R7 nesie zodpovednosť koncesionár. Štát (teda my, daňoví poplatníci) platí koncesionárovi tzv. platby za dostupnosť. Ak cesta nie je dostupná alebo nespĺňa kvalitatívne parametre, štát môže tieto platby krátiť.

Zhotoviteľ stavby už dnes vykonáva výmeny poškodených panelov za nové, odolnejšie, na vlastné náklady. Tieto zvýšené náklady za údržbu by nemali byť premietnuté do poplatkov, ktoré za užívanie ciest hradíme my všetci.

Vladimír Orth pre Autobazár.EU: Čína už teraz valcuje európsky autopriemyslel. Že nemá silu na Slovensku, je príznak malosti nášho trhu