Tunel Karpaty: Strategická investícia pre SR, alebo čínska (ne)kvalita a fiasko z asfaltu?

Výstavba tunela Karpaty je kontroverzná téma, ktorá zaujíma nielen slovenských a zahraničných vodičov. Čo vodičov v súvislosti s plánovanou výstavbou zaujíma najviac?

Prečo verejnosť a odborníci nešetria kritikou ohľadom použitých materiálov, či nejasného financovania? 

Zdroj: Tarosi

V článku nájdete odpovede na otázky:

• Kedy a ako vláda SR plánuje vyriešiť preťaženie Bratislavy? 
• Koľko ľudí dochádza do BA denne za prácou? 
• O koľko sa skráti dopravná vzdialenosť nielen pre Bratislavčanov? 
• Dôležitosť pre Slovensko - Vyrieši tunel Karpaty vážnu dopravnú situáciu v hlavnom meste?
• Aký je strategický význam tunela Karpaty pre Slovensko? 
• Sú obavy verejnosti o kvalite práce čínskeho dodávateľa a otázky ohľadom použitých materiálov a financovania výstavby opodstatnené? 
• Otázky o kvalite práce a životnosti materiálov - Budú použité materiály s nižšou životnosťou? Budeme mať na Slovensku fiasko vyrobené z asfaltu? 
• Aktuálna situácia v Bratislave a plán riešenia - Prečo sú dopravné ťahy do BA dopravnou výzvou nielen pre SR? 
• Výhody a výzvy tunela Karpaty - čo prinesie výstavba pre SR? 
• Aké sú argumenty zástancov a odporcov projektu?
• Z akých materiálov sa stavia vo Švajčiarsku a v Nemecku? Aké sú výhody a nevýhody betónu v porovnaní s asfaltom.
• Ako dopadli iné európske krajiny, ktoré si vybrali zhotoviteľa z Číny? 

Zdroj: Autobazar.EU 

Ako vláda plánuje vyriešiť preťaženie Bratislavy? 

Vybudovanie diaľnice D4 okolo Bratislavy je prvým významným krokom k riešeniu problematiky dopravy na území hlavného mesta SR. Tento krok však nerieši problematiku úzkych dopravných hrdiel širšieho centra Bratislavy. Výstavba obchvatu D4 prináša odľahčenie dopravy, no pre plný efekt je potrebné dobudovanie vnútorného mestského okruhu a tunela Karpaty. 

Plný prínos diaľničného obchvatu Bratislavy sa prejaví až po dobudovaní:

• vnútorného mestského okruhu - Systém ciest bude vertikálne oddelený od ostatnej dopravy + všetky križovania s ostatnými komunikáciami budú mimoúrovňové = zabezpečí sa plynulý pohyb bez častých zastavení a odstráni sa problém s preťažením križovatiek. Výrazne sa vďaka tomu môžu znížiť dopravné zápchy v širšom centre Bratislavy.
• diaľnice D4 na úseku Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica s tunelom Karpaty. 

Zdroj: asb.sk

Koľko ľudí dochádza do BA denne za prácou? 

V súčasnosti dochádza do hlavného mesta SR za prácou denne asi 100 000 až 150 000 ľudí. V rámci individuálnej automobilovej dopravy vstupujú na „územie hlavného mesta“ z týchto smerov:

• od severozápadu – zo smeru Malacky a Kúty po diaľnici D2,
• od severovýchodu – zo smeru Trnava a Pezinok po diaľnici D1 a ceste 502,
• od východu – zo smeru Senec a Komárno,
• od juhu – smerom od hranice s Maďarskom a Rakúskom.

O koľko sa skráti dopravná vzdialenosť nielen pre Bratislavčanov? 

• o 18 km oproti „náhradnej trase“ č. 1: D2 Lamačská cesta – Staré grunty, D1 Mierová – Senecká (dĺžka trasy 34,85 km), 
• o 31 km oproti „náhradnej trase“ č. 2: D2 Lamačská cesta – Staré grunty, D4 Jarovce – Rača (po vybudovaní) (dĺžka trasy 47,80 km).

Tunel Karpaty - Tabuľka údajov 

Zdroj: asb.sk

Dôležitosť tunela pre Slovensko

Podľa dostupných informácií sa tunel Karpaty dostal medzi top strategické investície Slovenska práve preto, aby sa jeho príprava a realizácia urýchlila. Tunel by významne odľahčil preťaženú dopravu v Bratislave, zlepšil prepojenie západného Slovenska. Mohol by mať pozitívny dopad na ekonomiku, ak sa zjednoduší pohyb osôb a tovaru medzi oboma mestami - vyťažené cestné ťahy spájajú Malacky, Trnavu, Pezinok, Senec, Komárno, Maďarsko aj Rakúsko. 

Výhody dobudovania úseku s tunelom Karpaty

• Odľahčenie dopravy a efektívny tranzit - Tunel Karpaty bude kľúčovou alternatívou pre približne 18 000 až 22 000 vozidiel denne, ktoré v súčasnosti prechádzajú cez Bratislavu alebo jej okrajové časti. Spojením diaľnic D1 a D2 na ľavom brehu Dunaja odľahčí premávku v centre mesta, zníži dopravné zápchy a výrazne zrýchli tranzit cez hlavné mesto.
• Skrátenie dopravnej vzdialenosti - Výstavba tunela prinesie skrátenie vzdialenosti oproti existujúcim trasám o 18 až 31 km. To znamená rýchlejší a priamočiarejší tranzit pre osobné aj nákladné vozidlá v smere západ-východ, čím uľahčí a zrýchli prístup do a z Bratislavy.
• Ekologické prínosy - Tunel Karpaty odkloní časť dopravy z povrchových ciest a z centra mesta, čo prispeje k zníženiu emisií a hlučnosti v mestských častiach. Výrazne nižšia koncentrácia áut v mestských oblastiach pozitívne ovplyvní kvalitu ovzdušia a zlepší celkovú kvalitu života obyvateľov.
• Ekonomický a logistický prínos - Zlepšenie infraštruktúry podporí regionálny a medzinárodný obchod, urýchli pohyb tovaru a podporí rozvoj podnikateľských a logistických sietí. Plynulý a efektívny tranzit pomôže podnikateľskému sektoru znížením nákladov a časovej záťaže spojených s dopravnými zápchami.
• Bezpečnosť a zvýšenie dopravnej infraštruktúry - Budovanie mimoúrovňových križovatiek s použitím tunelových riešení eliminuje kolízne body a zniži riziko dopravných nehôd. Vyššia úroveň bezpečnosti dopravy zlepší infraštruktúrne podmienky pre domácu aj medzinárodnú dopravu.
• Strategický význam pre Slovensko - z vybudovania bude profitovať celé Slovensko. Výhody sú súčasne najväčšími výzvami projektu. 

Najväčšie výzvy tunela Karpaty 

• Odľahčenie dopravy - Tunel má byť alternatívou pre vozidlá, ktoré musia prechádzať mestom, čím má odľahčiť premávku v širšom centre. Podarí sa zamedziť kolapsom a zápcham na iných úsekoch? 
• Realizácia výstavby trasy v (ne)dohľadne - Dopravná vzdialenosť sa pre vodičov má skrátiť o 18-31 km oproti existujúcim trasám. Kedy sa dočkáme realizácie? 
• Ekologický prínos - Menej áut v centre znamená zníženie emisií a hluku, čo má zlepšiť životné prostredie a kvalitu života obyvateľov. Bude rozdiel dostatočne výrazný? 
• Ekonomický efekt - Efektívnejšie spojenie obchodu a logistiky s regionálnou ekonomikou sa reálne prejaví na raste HDP? 
• Strategická investícia  - Projekt patrí medzi strategické investície a má pomôcť výrazne zlepšiť dopravu. Tunel bol v auguste 2024 oficiálne zaradený medzi strategické investície, čo by malo urýchliť proces výstavby, vrátane vyvlastňovania potrebných pozemkov. 
• Vyvlastňovanie pozemkov - Na druhej strane stojí protistrana, ktorá s výstavbou nesúhlasí. Proti výstavbe tunela Karpaty sa stavia niekoľko skupín, medzi ktoré patria miestni obyvatelia, ekologické organizácie a niektorí politickí predstavitelia. Obavy týchto skupín sa týkajú predovšetkým environmentálnych dopadov, ako aj možného narušenia života v okolitých oblastiach. Okrem toho niektorí majitelia pozemkov, ktorí by boli vyvlastnení pre výstavbu, sú proti projektu z dôvodu poškodenia ich majetkových práv.

Spôsob financovania

Plánovaná výstavba Tunelu Karpaty, ktorý by prepojil Bratislavu s Trnavou a zjednodušil tranzit cez Malé Karpaty, vyvoláva pozornosť nielen pre jeho veľkosť, ale aj pre spôsoby financovania a zahraničných partnerov. Financovanie výstavby tunela Karpaty je stále predmetom diskusií a plánovania. Výber optimálneho spôsobu financovania bude závisieť od ekonomických a politických faktorov, ako aj od podpory verejnosti a strategického významu projektu pre Slovensko (tunel bol v auguste 2024 oficiálne zaradený medzi strategické investície, čo by malo urýchliť proces výstavby).

Hlavné spôsoby financovania:

• Štátny rozpočet - Projekt môže byť financovaný priamo zo štátneho rozpočtu, čo je tradičný spôsob financovania veľkých infraštruktúrnych projektov. Vyžaduje to však značné finančné prostriedky, čo môže ovplyvniť iné projekty a investície.
• Európske fondy - Financovanie môže byť čiastočne alebo úplne zabezpečené z fondov Európskej únie. EÚ často podporuje dopravné projekty, ktoré zlepšujú cezhraničnú infraštruktúru, čo by mohlo byť výhodné pre tunel Karpaty, pretože by odľahčil premávku na frekventovaných európskych trasách. 
• PPP projekty (súkromno-verejné partnerstvo) - Projekt môže byť financovaný formou PPP, kde súkromný partner investuje do výstavby a následne získava príjem napríklad formou mýta alebo iných poplatkov. PPP je často využívané na infraštruktúrne projekty, no nesie určité riziká a dlhodobé záväzky pre štát.
• Úvery a pôžičky - Financovanie môže byť zabezpečené prostredníctvom štátnych alebo medzinárodných úverov, napríklad od Európskej investičnej banky (EIB), ktorá často financuje veľké dopravné infraštruktúrne projekty. 
• Miestne poplatky a dane - Na financovanie tunela by sa mohli využiť aj príjmy z mýta alebo špecifických miestnych poplatkov zavedených v rámci regiónu Bratislavy. Tento spôsob by však mohol byť nepopulárny medzi obyvateľmi a vodičmi.  

Strategický význam pre Slovensko - prioritná investícia

Projekt patrí medzi najdôležitejšie strategické investície krajiny. Prepojenie regiónov západného Slovenska a Bratislavy zabezpečí lepšiu dopravnú konektivitu a skráti časy jazdy, čím prispeje k regionálnemu rozvoju a posilní ekonomický potenciál krajiny. Regionálny rozvoj by prilákal nové investície, čím by prispel k ekonomickému rastu. Strategický význam sa odzrkadľuje aj v tom, že projekt bol zaradený medzi top investície z hľadiska priority. Či tieto skutočnosti môžu urýchliť jeho realizáciu a minimalizovať prekážky pri výstavbe ukáže čas. 

Zdroj: ndsas.sk

Plán do roka 2030 a meškanie výstavby 

Čínska (ne)kvalita z asfaltu? 

Nedávne správy o angažovaní sa čínskej strany priniesli nový rozmer projektu. Čína prejavila záujem o financovanie a stavbu tunela, čo by prinieslo efektívnosť, ale aj obavy. Podľa článkov v Hospodárskych novinách a StartStop.sk spolupráca s Čínou môže pomôcť financovať tunel a znížiť náklady na výstavbu, avšak na druhej strane tu vzniká otázka kvality a spoľahlivosti čínskeho stavebného sektora,čo pri takejto významnej stavbe môže byť rizikom. Zapojenie Číny prinieslo debaty o spoľahlivosti čínskych dodávateľov a kvalite práce. Zaujímavé sú aj komentáre ľudí pod videom. Vyberáme: "Oni ten tunel aj tak reálne stavať nechcú. Milióny sa vytiahnu cez štúdie, konzultácie, projekty atď. Ako vravím nedohľadatelné milióny sa budú sypať." Iný komentujúci vyjadril svoju nespokojnosť takto: "Čína si robí, čo chce, a doslova kupuje krajiny v Afrike, lebo tam stačí kúpiť aktuálne vládnuceho diktátora. Vyzerá to tak, že Slovensko a jeho vláda nemá vyššie ambície. Za pár šupov predajú Slovensko alebo prinajmenšom jeho bezpečnosť."

Ako sa k veci stavia vláda? 

Nadácia Zastavme korupciu informovala o krokoch vlády, ktoré vzbudili vášnivú debatu verejnosti v komentároch pod príspevkom. V príspevku sa hovorí: "Minister Ráž zvažuje, že tunel za 1,7 miliardy nechá postaviť Číňanov. Vďaka medzinárodnej zmluve by štát nemusel postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. To by v praxi znamenalo, že o zákazku by sa nikto iný uchádzať nemohol. Namiesto súťaže o najnižšiu cenu, by zákazku dostala Čína. S tou majú mnohé európske krajiny nepríjemné skúsenosti. Minister Ráž sprevádza zástupcov čínskej firmy ako možných dodávateľov technológie na stavbu tunela, zatiaľ čo minister životného prostredia Tomáš Taraba ovplyvnil zloženie komisie, ktorá zamietla námietky voči environmentálnym dopadom projektu." Pozrite si celé video k téme.    

Tunel Karpaty = riešenie kritickej dopravnej situácie   

Tunel Karpaty má byť pre Bratislavu kľúčovým riešením dopravných problémov, ktoré dnes sužujú centrum mesta. Ak sa projekt podarí dokončiť, prinesie plynulejší tranzit, zníži preťaženie ciest a môže zásadne zlepšiť kvalitu života v Bratislave a nielen. Tunel Karpaty by bol prínosom nielen pre miestnych obyvateľov Bratislavy, ale aj pre celé Slovensko. 

Zdroj: youtube.com/ Popradská Okružná

Najdlhší tunel na Slovensku

Tunel Karpaty by sa po dokončení stal najdlhším cestným tunelom na Slovensku. So svojou plánovanou dĺžkou by prekonal aj tunel Višňové, ktorý má dĺžku 7,5 km a v súčasnosti drží rekord najdlhšieho tunela na Slovensku. Tunel Višňové je momentálne stále vo výstavbe, avšak ak bude tunel Karpaty dokončený podľa plánu, získa prvenstvo v dĺžke medzi slovenskými cestnými tunelmi.

Zdroj: youtube.com/ Popradská Okružná

Otvorená otázka - Bratislavské cesty ešte horšie?

So zámerom využiť lacnejší asfalt a s rizikom možného čínskeho outsourcingu je otázne, či nebude Tunel Karpaty iba ďalším symbolom nedostatočnej kvality na slovenských cestách. Ak sa realizácia projektu prispôsobí len na čo najnižšie náklady bez dôrazu na kvalitu, je možné, že infraštruktúra bude trpieť častejšími poruchami a bude vyžadovať viac údržby. Bude Tunel Karpaty prínosnou infraštruktúrou nielen z hľadiska prepojenia Bratislavy s Trnavou? Ako hodnotíte význam tejto investície pre Slovensko? Podeľte sa s nami o svoj názor v komentároch.

Viac informácií k téme nájdete vo videu. 

Zdroj: StartStop.sk, zahorskabystrica.sk, Ministerstvo dopravy SR, www.priemyseldnes.sk, Bratislavské noviny, ASB.sk.