Letné mesiace sú medzi Slovákmi už roky spojené s cestovaním do okolitých krajín. S cestovaním je však úzko spojená aj kalkulácia azda každého z nás. V očiach motoristov je pritom najdôležitejším údajom cena pohonných hmôt (PHM), nakoľko tá hrá najväčšiu rolu. Dlhodobo počúvame od našich čelných predstaviteľov štátu, že na Slovensku máme stále „lacnú ruskú ropu“. Napriek tomu však máme najvyššie ceny PHM spomedzi krajín V4.

Benzín a nafta sú u susedov lacnejšie, hoci sú bez ruskej ropy

Ak sa porozhliadneme po našich susedoch, zistíme, že aktuálne je drahší benzín jedine v Rakúsku. Jeho priemerná cena predstavuje 1,526 €/l. V porovnaní napríklad s Českom a Poľskom, teda krajinami, ktoré sa už odstrihli od ruskej ropy, je benzín na našom území drahší o 8 centov, respektíve až o 10 centov. Maďarsko sa taktiež môže pochváliť lacnejším benzínom. A to konkrétne o 2 centy. Pritom práve náš južný sused je taktiež stále závislý na ruských fosílnych palivách.

V prípade nafty je situácia podobná. Opäť vidíme, že drahšiu motorovú naftu tankujú v Rakúsku, kde je priemerná cena za liter na úrovni 1,557 €. Drahšie ako my tankujú aj Maďari, kde sa priemerná cena pohybuje na čiastke 1,520 €/l. Naopak, opäť lacnejšie a to až o 8 centov tankujú v Česku a o 3 centy lacnejšie zase v Poľsku.

Tranzit cez Adriu a vyššie poplatky zvyšujú ceny PHM

Dôvodom, prečo sú ceny u nás na vyššie uvedenej úrovni, je aj fakt, že časť ropy prúdi do našich zásobníkov cez ropovod Adria, ktorý začína v Chorvátsku. Prevádzkovatelia si za túto južnú trasu účtujú výrazne vyššie poplatky než za tradičnú cestu cez Družbu, a zároveň vyššie než tie, ktoré platí Česká republika za ropovod TAL. Česko sa navyše od „lacnej ruskej ropy“ už úplne odstrihlo. Ako informoval český premiér Petr Fiala, týmto krokom ukončili 60-ročnú závislosť od Ruska.

Daňové zaťaženie zvyšuje ceny benzínu a nafty o polovicu

Nejde pritom len o tranzit ropy ale aj o spoločenskú situáciu v krajine. Podľa informácií SITA, od roku 2014 do roku 2024 vzrástli poplatky za skladovanie ropy na Slovensku o 80 %, pričom objem zásob sa zvýšil len o 13 %. Slovenskí obchodníci pritom platia za uchovávanie pohonných hmôt až dvakrát viac ako ich kolegovia v Česku alebo Poľsku. Tento rozdiel sa prirodzene premieta do vyššej ceny PHM. Niektoré krajiny EÚ preto skladujú svoje rezervy v zahraničí, kde sú poplatky nižšie.

Z pohľadu daní sme na tom taktiež nelichotivo. Daňové zaťaženie tvorí podľa makroekonóma Mareka Gábriša pre portál tvnoviny.sk až 56 % z ceny benzínu a 46,5 % z ceny nafty. Vyššie sadzby eviduje už len Rakúsko, ktoré navyše uplatňuje aj environmentálne poplatky.

Závislosť na ruskej rope ohrozuje hodnotenie krajiny

Okrem ekonómov pred závislosťou na jedinom dodávateľovi dlhodobo varujú aj ratingové agentúry. Práve energetická závislosť od Ruska znižuje Slovensku ratingové výhľady a zvyšuje vnímané riziko. V minulosti sme boli viackrát svedkami cenovej manipulácie zo strany Ruska, čo len podčiarkuje dôvody na diverzifikáciu.

Česko ukázalo cestu

Keďže Slovensko stále dováža ropu aj cez drahšiu trasu Adrie, zníženie poplatkov sa v súčasnosti javí ako nepravdepodobné. To by si vyžadovalo strategické rozhodnutie a vybudovanie alternatív. Česko to však zvládlo napriek podobnej geografii a infraštruktúre. Slovensko malo od roku 2022 dostatok času, aby sa vydalo rovnakou cestou, no zatiaľ tak neurobilo.