Je nepochopiteľné a šialenosť, že nemáme diaľnicu do Košíc, vraví Michaela Majerníková (152. podcast Autobazar.EU)

V zahraničí neexistuje, aby sa niečo takéto stalo, tam ti dajú vyskúšať to auto, hovorí herečka Michaela Majerníková v rozhovore pre Autobazar.EU

Poznáme ju z filmov, seriálov, dabingu či reklamy. Herečka Michaela Majerníková má talent na veľa vecí a viem o nej aj to, že pri filmovaní šoférovala pred kamerou. A tak som jej zavolal a vznikol tento rozhovor, v ktorom sa, samozrejme, porozprávame aj o iných praktickejších veciach. Keďže sa Michaela najčastejšie pohybuje v okolí Bratislavy, bol som zvedavý, ako si kráti čas, keď stojí v kolónach.

Občas je to tvárová joga, potom veľa počúva podcasty, hudbu a hlavne je to takzvaná budhistická lekcia, aby to zvládla a nikoho pri tom nezabila

Budhistická lekcia, aby si nemala nervy?

Áno, pracujem na tom. Podcasty mi do veľkej miery zachraňujú život a muzika... veľa si spievam v aute.

Tá tvárová joga, to je tak, že ty stojíš v kolóne, vedľa teba stojí nejaké auto a ty sa tam ksichtíš ako blázon?

Snažím sa zastaviť tak, aby to bolo "medzi". Aby sme neboli sklo na sklo. Keď je to naozaj tak, že vidím, že ma niekto môže vidieť, tak si nenápadne druhou rukou zakrývam tvár (smiech).

Ty si v aute denne a často šoféruješ, lebo sa presúvaš. Keď trošku nestíhaš, aká si šoférka v takýchto situáciách?

Ja som stále rýchla šoférka. Vieš, kedy som pomalá šoférka? Keď sa vraciam z nakrúcania alebo z čohokoľvek neskoro v noci, keď sú ulice prázdne, vtedy paradoxne idem asi najpomalšie. Keď mám voľné cesty, tak si to vtedy najviac užívam a zisťujem, keď sa pozriem na tachometer, že vtedy idem najpomalšie. Je to tým zvláštnym pokojom, ktorý vznikne, keď je tma, málo áut a ja si proste zapnem dobrú muziku a strašne si to užívam, lebo v konečnom dôsledku mám šoférovanie veľmi rada. Cez deň to človek nemá prečo mať rád, lebo je to do veľkej miery stres.

Viem, že máš skúsenosť aj so šoférovaním pri nakrúcaní seriálu alebo filmu. Akú situáciu si už odšoférovala pred kamerou?

Väčšinou sú to také sekvencie, takže nič dramatické. Ale mala som jednu takú situáciu, ktorá nebola ani tak dramatická, ale išlo o zodpovednosť. Prvý nakrúcací deň nového seriálu, v ktorom som hrala policajtku, a môj prvý obraz bol, že si sadnem do auta, šoférujem, som v nejakom emocionálnom rozpoložení a potrebujem sa rýchlo dostať na krajnicu, lebo sa musím upokojiť. A na tej krajnici som mala rýchlejšie zabrzdiť. Nepoznala som auto, nepoznala som brzdnú dráhu, všetko to pre mňa bolo nové a predo mnou boli dvaja kameramani s dosť drahými kamerami. Bolo to dosť nepríjemné pri tejto našej práci, ako rýchlo nakrúcame a nebol to film, čiže nebol čas sa s tým všetkým dlho zoznamovať. Potom, samozrejme, záleží aj od produkcie, nakoľko si uvedomujú, že nevedia, aká som vodička, že to auto musím trochu spoznať, že je tam nejaká brzdná dráha, riziko, že do niekoho alebo niečoho vrazím a podobne. Toto bolo na tom nepríjemné, že na jednej strane som nad tým vládla a mala to pod kontrolou, ale prekvapovalo ma, akoby nemali plán B, že mi treba dať čas alebo si to aj viackrát vyskúšať, len aby bola istota, že to zvládnem a nezničím napríklad kameru. Ale inak sú to potom také klasické jazdy. Vždy je to zodpovednosť, lebo vzadu so sebou veziete kameramana, ktorý niekedy môže byť pripútaný, niekedy nie, lebo potrebuje vytvoriť záber, čiže je tam obrovská zodpovednosť a treba na to myslieť. A ja mám popritom aj hereckú rolu, neriešim len šoférovanie, ale musím aj hrať a rozprávať text, takže je to niekedy také zvláštne.

Zdroj: archív Michaely Majerníkovej

Ty teda nedostaneš nejaké školenie, nepovedia ti, že tu máš auto, zajazdi si 50 kilometrov, spoznaj ho, nič podobné?

To vždy záleží od produkcie. Sú produkcie, kde to nemôže byť inak. V zahraničí neexistuje, aby sa niečo takéto stalo, tam ti dajú vyskúšať to auto, presne ako hovoríš. Záleží aj od situácie, či je to príjazd a máš tam priestor okolo seba, tak človek z toho nerobí vedu. Akonáhle by som dostala auto, ktoré nepoznám, alebo nákladné auto a podobne, tak k tomu musím mať inštruktáž, to je automatické. Teraz si mi pripomenul, že som minulé leto nakrúcala s brutálne drahým autom. Ak si dobre pamätám, bolo to BMW. Auto bolo krásne fialové a viem, že produkcia mala aj poistenie zapožičania, lebo nikdy nevieš, čo sa môže stať. Ale podľa mňa, keby som s tým autom niečo urobila, tak by to bolo v cene celého seriálu, skutočne veľmi drahé auto. A to je veľmi nepríjemný pocit, lebo napriek tomu, že som tam mala krátku jazdu, nebolo mi všetko jedno a oni okolo mňa boli, ako to len správne nazvať, no boli "pokakaní", ako sa hovorí. Ale prešli sme si to, aj inštruktáž celej tej cesty bola, bolo to zároveň vtipné aj nie. Musíš dávať pozor na kamery, vieš, kde musíš presne zastaviť, lebo kamery sú zaostrené, musí to byť „frajerina“, lebo to musí vyzerať, že na tom aute jazdím každý deň a že ho ovládam, ale v skutočnosti som ho mala pár minút.

Podľa čoho si vyberáš auto?

Veľakrát podľa značky, aká je skúsenosť s tou značkou, či to nie je „kazové“ auto, pozriem si skúsenosti a recenzie. Musí to byť komfortné auto, ktoré slúži mne a nie ja jemu. Samozrejme, že sa mi musí aj páčiť, ale nie je to primárna vec.

Vypočujte si celý rozhovor v podcaste na Autobazar.eu, dozviete sa aj:

• Za čo je Michaela vďačná skúseným pánom v autoškole
• S čím, ako začínajúca vodička, mala najväčšie problémy
• Čo je najväčšou dopravnou hanbou Slovenska