Je znalkyňou slovenských púmp, rada by šoférovala autobus a miluje manuál (podcast)

Herečku, moderátorku a dabingovú herečku Katku Brychtovú pozná asi každý. Aký má Katka vzťah k autám a šoférovaniu? Na čo všetko máš vodičák?

(smiech) Výborná otázka. No, ja mám vodičák na to, aby som šoférovala auto. Takže iba bežné autá šoférujem, nemám vodičák na nákladné auto, ani na motorku, ani skúter som nikdy neriadila.

Nikdy si nešoférovala nič iné, iba auto. Nesedela si v traktore a išla s ním napríklad 100 metrov alebo na motorke, nič také?

Určite som sedela na motorke ako spolujazdec, vždy to bolo v rámci nejakého nakrúcania. Myslím si, že Ivo Gogál ma viezol na motorke, keď sme robili nejakú reláciu, ale už si nepamätám akú. Na traktore som samozrejme sedla tiež, keď sme robili reláciu Naj Dedinka. Takéto skúsenosti mám všelijaké, dokonca aj v tiráku som sedela, ale nešoférovala som ho. Ale vďaka svojej práci som sa dostala na rôzne miesta.

Si manuál alebo automat?

Ja som ešte retro manuál. Musím povedať, že viem jazdiť aj s automatom a môj muž, ktorý roky jazdí s automatom mi hovorí, že je to omnoho jednoduchšie, ale keď si budem kupovať nové auto, asi si zas kúpim manuál. Mám pocit, že to tomu autu viac svedčí, že to auto s manuálom ide lepšie, že po preradení vie motor lepšie reagovať. Ja to mám takto.

Ty si ten typ dámy za volantom, ktorá občas utrúsi škaredé slovo, keď niekto vybehne sprava, alebo neskoro zabrzdí? Trošku si aj zahundreš alebo si naopak za volantom ticho?

Myslím si, že každý kto ma pozná, by na túto otázku vedel okamžite odpovedať a možno najlepšie práve moje deti, ktoré som vozievala na všetky športové krúžky. Strávili sme v aute veľa času, veľa sme sa rozprávali a občas sme si aj spievali. Ale najviac ostrejších výrazov použijem, keď mi niekto vojde do cesty, alebo ak niekto ohrozuje iných, pretože nedáva pozor a jazdí neopatrne. Vtedy sa musím priznať, že mi občas vyletia aj nie najslušnejšie slová a veľmi sa za to hanbím. Ja mám pocit, že v tom aute sa všetci meníme, niečo animálne sa v nás prebudí a všeličo už zo mňa vyšlo v súvislosti s premávkou v meste. Treba povedať, že sú také dni, keď ľudia zle šoférujú, aj ja mám také dni a vtedy si hovorím, že treba dávať väčší pozor. A keď je človek unavený, ja to na šoférovaní cítim, tak si hovorím "už musím to auto odstaviť, lebo sa mi niečo stane" a ak vtedy musím šoférovať, tak šoférujem pomalšie a veľmi opatrne. Ale inak šoférujem nesmierne rada a dokonca mám rada aj dlhé trasy. Rada cestujem do Prahy, veľa krát som išla aj do Košíc, niekedy aj na otočku. Ja za tým volantom zažívam takú meditáciu, ja si vtedy aj trošku oddýchnem. Moje auto je pre mňa taký druhý domov. 

Ako to máš pred dlhými trasami? Pripravíš si muziku, kávu a aj sa prezúvaš do auta alebo šoféruješ niekedy bosá?

Už som v lete šoférovala aj bosá a šoférujem často v šľapkách. Moja mama mi vždy vyčíta, ako môžem v šľapkách šoférovať, že je to nebezpečné, ale ja som s tým ešte nikdy nemala nejakú kolíziu. Som zvyknutá šoférovať aj v podpätkoch, aj v čižmách, jednoducho v akejkoľvek obuvi. Za volantom sa prezúvam, ak idem moderovať v lodičkách. Aj  je to pohodlnejšie a nechcem si zničiť lodičky. Čo sa týka kávy, tak niekedy si ju pripravím, k nej aj kúsok čokolády, očistím si aj ovocie a podobne. Ale sú dni, kedy nemám veľa času, tak improvizujem počas cesty, som celkom dobrý znalec púmp, viem kde sa dá dobre najesť, kde sú dobré toalety a podľa toho zastavujem. Tieto miesta mám veľmi rada, lebo to k cestovaniu patrí. 

Máš nejaké vysnívané auto, ktoré by si chcela šoférovať?

Ja by som si možno chcela vyskúšať šoférovať nejaké veľké auto. Už som raz šoférovala dodávku a to mi celkom išlo, ale skúsila by som aj autobus, aby som zistila, aký je to pocit. Je zaujímavé, že ja sa prispôsobím autu. Ak sa to moje pokazí a mama mi požičia svoje malé auto, tak ja si po dni - dvoch zvyknem a potom už sa v ňom cítim ako doma. V tomto som dosť prispôsobivá. Pre mňa najpodstatnejšie je, aby auto bolo bezpečné. Samozrejme, že som si pred rokmi vyberala auto aj podľa farby, ale teraz je pre mňa dôležitá hlavne bezpečnosť a akcelerácia. Aby som vedela rýchlo predbiehať a v tých dramatickejších situáciách zareagovať a aby sa nič nestalo. 

Má tvoje auto meno?

Nie, moje auto nemá meno, ale občas hladkám volant a pekne sa mu prihováram, hlavne keď hrozí, že má nejaký problém a nie je úplne isté, že ma odvezie tam kam potrebujem. Aj vtedy som k nemu celkom milá a celkovo sa o auto starám, ale nedala som mu žiadne meno.

Celý rozhovor si vypočujte v podcaste AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Dozviete sa aj to:

• že na svete je auto, ktoré dokáže to isté čo pes

• predstavíme si ojedinelú umyváreň pre motocyklistov

• koľko stojí najdrahšie parkovacie miesto na svete

AUTOBAZAR.EU - O jazdenkách vieme všetko.