Na Slovensku sa už pomerne dlho diskutuje o nákupe nových stacionárnych radarov. Ich cieľom má byť dohliadanie na dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti na rizikových úsekoch. Aktuálne to vyzerá tak, že sme sa k ich inštalácii na verejné komunikácie opäť o niečo priblížili. Ministerstvo vnútra totiž chystá zmeny v legislatíve. Tie umožnia mestám a obciam využívať stacionárne radary v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti. Znamená to, že sankcia za priestupok sa automaticky priradí držiteľovi vozidla bez potreby zastavenia vodiča priamo na mieste. Ak návrh prejde, Slovensko sa priblíži k modelu, ktorý už roky funguje vo väčšine západnej Európy.

Novela zákona o cestnej premávke je už na stole

Na základe slov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) chce rezort zaradiť nový zákon o cestnej premávke na rokovanie vlády už tento týždeň. „Musíme reagovať aj na primeranosť obmedzenia toho procesu na ceste. Nebolo by dobré, aby sa to robilo bezbreho, čiže ideme nejakým prvým krokom, a to sú stacionárne radary,“ povedal podľa teraz.skŠutaj Eštok počas kongresu s komunálnymi lídrami pri príležitosti 35. výročia znovuobnovenia samosprávy na Slovensku.

Ako vyplýva z tvrdení ministra vnútra, zákon o mestskej a obecnej polícii je takmer hotový. „Bude dávať také kompetencie pre mestskú políciu, aké si vypýtali starostovia a primátori,“ doplnil Šutaj Eštok. Ministerstvo plánuje predstaviť celý návrh už v novembri.

Mestská polícia získa väčšie právomoci

Zmeny sa dotknú aj mestskej a obecnej polície. Po novom by samosprávy mohli umiestňovať radary vo frekventovaných lokalitách a v úsekoch, kde sa opakovane prekračuje rýchlosť. Dnes takúto možnosť nemajú. Merania rýchlosti zabezpečuje výlučne polícia. Novela má túto situáciu zmeniť a umožniť obciam priamu účasť na kontrole dodržiavania rýchlostných limitov.

Rezort tvrdí, že ide o reakciu na požiadavky priamo z regiónov. Mnohé mestá a obce už roky upozorňujú, že v centrách či obytných zónach vodiči často nebezpečne prekračujú rýchlosť, no mestská polícia nemá právne nástroje, ako tento problém efektívne riešiť. Stacionárne radary im majú pomôcť a zároveň zjednotiť kontrolu naprieč Slovenskom.

Zmení sa aj financovanie pokút

Z návrhu vyplýva, že obce sa nebudú len podieľať na výbere miest pre inštaláciu radarov, ale aj na samotnej správe výnosov z pokút. Časť peňazí z vybraných sankcií by tak mohla skončiť v rozpočte miest a obcí. Ministerstvo vnútra však zdôrazňuje, že hlavným cieľom nie je finančný zisk, ale zvýšenie bezpečnosti.

Samosprávy dlhodobo upozorňujú, že rýchla jazda v intraviláne je jedným z najčastejších problémov, na ktoré obyvatelia reagujú s nespokojnosťou. Dlhé rovné úseky v centrách dedín či pri vjazdoch do miest často lákajú vodičov prekročiť rýchlosť aj o 30 km/h.

Pripravuje sa aj sprísnenie pokút za rýchlosť

Popri zavádzaní stacionárnych radarov pripravuje ministerstvo vnútra aj úpravu sadzieb za prekročenie rýchlosti. Nový zákon o cestnej premávke má priniesť prísnejšie sankcie, najmä pri závažnejších priestupkoch. Zvýšiť sa majú pokuty za prekročenie rýchlosti o viac ako 30 km/h v obci a o viac ako 50 km/h mimo obce. Tolerancia prekročenia rýchlosti sa teda výrazným spôsobom zníži, čo bude mať dopad na priemernú výšku udeľovaných pokút, ktorá bola za rok 2024 na úrovni 54,52 €, pričom bolo celkovo uložených až 201 104 pokút.

Opatrný začiatok, veľké očakávania

Minister vnútra zdôraznil, že rozširovanie právomocí samospráv bude postupné. „Nebolo by dobré pre premávku, aby sa to robilo bezbreho,“ uviedol. Obce budú môcť začať len s vybranými lokalitami a po overení systému sa právomoci budú postupne rozširovať.

Kritici však upozorňujú, že bez jasne stanovených pravidiel môže dôjsť k zavádzaniu radarov aj tam, kde to nie je z bezpečnostných dôvodov potrebné. Dôležité preto bude, ako štát nastaví metodiku výberu lokalít a ako sa zabezpečí technická správa systému.

Prvé plány vznikli ešte za Matovičovej vlády

Myšlienka rozšírenia stacionárnych radarov nie je nová. Prvé návrhy sa objavili ešte počas vlády Igora Matoviča, keď sa v rámci Plánu obnovy rátalo s nákupom približne 270 zariadení. Projekt sa však viackrát odložil a z ambiciózneho zámeru sa stala téma, ktorá sa posúva z roka na rok.

Dnes, po niekoľkých rokoch diskusií, sa téma opäť vracia na rokovací stôl. Tentoraz už s reálnym návrhom zákona, ktorý má definovať právomoci samospráv aj technické pravidlá prevádzky. Proces sa však viditeľne naťahuje a kým sa prvé radary skutočne objavia v obciach, môžu uplynúť ešte mesiace.