TEST: Peugeot 2008 GT 1.2 Hybrid 145k e-DCS6. Kedy sa toto stalo?

Pravdepodobne každý z nás si všimol obrovskú lavínu SUV a crossoverov, ktorá v posledných rokoch zasypala naše cesty. Pôvodná predstava bezpečia v SUV vďaka jeho veľkosti je dnes už pasé, nakoľko áut tohto typu je na cestách pomaly viac než tých menších. Na trend veľkopriestorových modelov dokonca naskočili aj hyperšportové značky, čo by sa pred pár rokmi dalo považovať za kacírstvo. Na druhej strane, pri niektorých automobilkách sú crossovery menším hriechom. Medzi takéto značky patrí aj Peugeot, ktorý si v poslednom čase ponuku svojich modelov celkom logicky upratal.

Väčší brat malej 208

K svojmu vstupnému modelu 208 totiž pred rokmi pridal jeho nafúknutejšiu verziu 2008. No a práve druhú generáciu francúzskeho crossoveru po facelifte som mal možnosť otestovať. V hybridnej verzii má pomyselne nahradiť naftový pohon, ktorý sa počas modernizácie z ponuky vytratil. Týždeň s autom mi ukázal, že za naftou sa nikomu cnieť nebude, no zároveň som sa pozrel aj na jeho temnejšie stránky. Preto mám v nadpise otázku, na ktorú sa spoločne pokúsime nájsť odpoveď.

Zdroj: David Hecl | Peugeot 2008 zdieľa viaceré detaily s menšou 208-čkou. Vo výbave GT má navyše zopár celkom zaujímavých kontrastných prvkov, ktoré mu dodávajú športový charakter.

Zmeny faceliftu sa dotkli najmä svetiel a aj celkového vzhľadu prednej časti. Nechcem zachádzať príliš do detailov, keďže samotná modernizácia nie je žiadnou horúcou novinkou. Na trhu je už od roku 2024. Oveľa zaujímavejšia je premiéra hybridného pohonu pod kapotou.

Zdroj: David Hecl | Vzadu zmizlo logo autmobilky, ktoré nahradil dnes populárny nápis. Ten je čierny a je umiestnený na čiernej lište prepájajúcej svetlomety s novou grafikou. Obe koncovky výfukov sú navyše reálne 

Premiéra hybridu

Keďže naftové motory stále majú svojich priaznivcov, Peugeot musel prísť s riešením, ktoré ponúkne porovnateľnú úsporu a výkon. A tým riešením je mild-hybridný systém. Motor 1.2 PureTech je trojvalcový turbomotor s 48V sústavou, pracujúci v Millerovom cykle. Má turbo s variabilnou geometriou, variabilné časovanie ventilov a rozvody riešené reťazou. Celkový systémový výkon pohonu je 145 koní.

Zdroj: David Hecl | Motor je pod kapotou mierne utopený. Žiadne výrazné oranžové káble nevidno, nakoľko elektrická jednotka je súčasťou prevodovky.

Spaľovací motoro je spojený s automatickou prevodovkou e-DCS6 vyvinutou firmou Punch Powertrain. Tá má šesť stupňov pre jazdu vpred a integrovaný elektromotor s výkonom 21 kW a 55 Nm, ktorý okrem asistencie zabezpečuje aj cúvanie. Jediným slabším miestom prevodovky ako takej sú občas váhavé reakcie pri radení, prípadne jemné trhnutie pri radní stupňov nadol.

Zdroj: David Hecl | Volič smeru jazdy prešiel výrazným redizajnom. Klasickú páku nahradil hliníkový odliatok, ktoré pôsobí prémiovo. Škoda že tlačidlo P nie je výraznejšie.

Dojmy z jazdy a výkon hybridu v praxi

Po týždni za volantom môžem potvrdiť, že hybridný pohon má pomerne slušný prejav. Nehovorím o emóciách, ale o citeľnom ťahu pripomínajúcom naftový agregát. Vďaka elektromotoru je nástup krútiaceho momentu okamžitý, čo je cítiť najmä pri rozjazde. V športovom režime vie auto dokonca aj zatlačiť do sedadla. Aj keď „sila“ nemusí byť hlavnou motiváciou priaznivcov nafty, spotreba by mohla byť.

Zdroj: David Hecl | 18-palcové disky kolies nemajú zásadnejší vplyv na komfort na palube. Jedinou nevýhodou je občasné búchanie od podvozku v prípade pomaľšieho prejazdu cez nerovnosti. Je to daň za väčšie obutie.

Pred jej hodnotením spomeniem, že vodič nijakým spôsobom neovplyvňuje správanie hybridného systému. S batériou s kapacitou 0,9 kWh je elektrická jazda možná len krátkodobo. Nie je to klasický hybrid ako pri Toyote. Ide skôr o technológiu, ktorá pomáha znižovať emisie (až o 15 %) a spotrebu a zároveň dodáva menšiemu spaľovaciemu motoru dodatočnú silu.

Mnou namerané hodnoty:

• Mesto: 7,0 l/100 km
• Mesto + okresky: 5,1 l/100 km
• Diaľnica: 6,9 l/100 km
• Priemer za týždeň: 6,0 l/100 km

Zdroj: David Hecl | Komfort na palube je príkladný. Nechýbajú pohodlné sedadlá či solídne spracovanie. Výraznou slabinou je pre mňa nemožnosť nájsť si vhodnú pozíciu za volantom či obrovské zastúpenie nevkusného klavírneho laku na stredovej konzole.

Spotreba je podľa mňa v poriadku. Viem si však predstaviť, že by mohla byť ešte nižšia, no vzhľadom na dynamickejší štýl jazdy ju považujem za adekvátnu. Motor ma navyšej prekvapil svojou živelnosťou. Reakcie sú rýchle, štartovanie úplne tiché a prechod medzi režimami takmer nepostrehnuteľný. Veď výkon 145 koní pri 1 420 kg hmotnosti je viac než dostatočný.

Zdroj: David Hecl | Sedadlo vodiča je ovládané elektricky. Má dokonca aj masážnu funkciu, čo je v danej triede prekvapením.

Podvozok, riadenie a jazdný komfort

Jazdné vlastnosti považujem za jednu z najsilnejších stránok auta. Podvozok je niekde na rozhraní medzi komfortom a športom. Nie je vyslovene mäkký na to, aby vám spôsobil morskú chorobu, ale ani nepríjemne tvrdý, aby vám zničil medzistavcové platničky. Vďaka 18-palcový disko s pneumatikami 215/55 R18 dokáže Peugeto 2008 zvládať nerovnosti celkom dobre. Nepríjmeným vdeľajším účinkom väčšieho obutia sú príležitostné buchnutia tlmičov pri prejazde výtlkmi. To môže byť však aj daň za mierne športové nastavenie.

Zdroj: David Hecl | Na zadných sedadlách je miesta tak akurát. Priestorov je to skromnejšie ako vo väčších modeloch, no nie je to zásadne obmedzujúce.

Riadenie si taktiež zaslúži pochvalu. Kolesá reagujú na pokyny malého volantu rýchlo a presne. Miestami som mal pocit, že sedím skôr v Peugeote 208 než v crossoveri. Auto poslúcha pokyny z malého volantu bez väčšieho odvrávania. Samotné riadenie však nie je zbytočne preposilované, ale zase ani vyslovene tuhé. Ide o príjemný kompromis so zachovaním športového ducha.

Zdroj: David Hecl | Batožinový priestor má dobré tvarovanie. Jeho 434 litrov je skôr priemerom. Bonusom je dvojitá podlaha.

Kedy sa toto stalo?

A teraz sa dostávam k veciam, ktoré ma sklamali. Prvou sú smerové svetlá. Peugeot síce dbá na dizajn a na to aby boli jeho autá možno až prehnanie "chic", no tu sa to nevyplatilo. Predné smerovky sú malé, približne len 7 cm dlhé a 0,5 cm hrubé. Ich svetelný výkon je tak relatívne slabý a to najmä pri priamom slnku. Počas testu sa mi dvakrát stalo, že iný vodič si moje znamenie nevšimol – čo v jednom prípade skončilo trúbením a v druhom výraznejšou gestikuláciou.

Zdroj: David Hecl | Pomerne výrazná plocha prednej časti a na nej takáto malá nenápadná smerovka. Pod ňou je navyše denné osvetlenie s vysokým jasom. Toto dizajnérom skutočne nevyšlo.

Rovnaký problém sa opakuje aj vzadu. Ale nejde len o Peugeot. Viaceré automobilky akoby odsunuli smerovky na spodné miesta zoznamu prvkov bezpečnosti. To je samozrejme z hľadiska bezpečnosti veľmi zlý trend.

Zdroj: David Hecl | Zadná smerovka na tom nie je o nič lepšie...

Chronická slabina...

Druhé veľké mínus predstavuje infotainment. V dobe, keď cez displej ovládate prakticky všetko, je tento systém skutočným sklamaním. Spomalené reakcie, neprehľadné rozhranie, zasekávanie, ba dokonca úplné zamrznutie – a to počas jazdy po diaľnici. Ani reštart systému či vypnutie vozidla nepomohli. Tento problém som evidoval už pred rokmi, keď som testoval aktuálnu generáciu modelu Peugeot 208 ako úplnú novinku, no veril som, že sa to medzičasom zlepší. Nestalo sa tak. V aute, kde je väčšina ovládania závislá od dotykového rozhrania, je to dosť veľký problém. A to nehovorím o zbytočne dlhých animáciách, ktoré celý systém len spomaľujú.

Zdroj: David Hecl | Najslabšou časťou auta je infotainment. Ten má síce podporu bezdrôtového Apple CarPlay, no to funguje len občas. Preto treba mať po ruke USB-C kábel na pripojenie. Avšak pozor. Z dvoch USB-C konektorov na stretovom tuneli je dátový len ten bližšie k spolujazdcovi. O plynulosti a intuitívnosti systému som sa rozpísal viac v samotnom článku.

Stále mám výhrady aj k ergonómii miesta vodiča. Sedadlá sú síce pohodlné, dokonca by som povedal, že možno najlepšie v danej kategórii, no posed za volantom je pre mňa španielskou dedinou. Ak sa snažím nastaviť volant tak, aby som videl na prístroje nad ním, triem si oň kolená. A keď si ho dám vyššie, nevidím na 3D i-Cockpit nad ním. Nepomáha ani prenastavenie sedadla, keďže sa tak dostávam do pre mňa nepohodlnej polohy. Občas totiž platí, že menej je viac. A to platí aj pri francúzskych experimentoch s veľkosťou volantu a umiestnením prístrojového panelu.

Zdroj: David Hecl | Ako experiment fajn, no reálne prínos 3D zobrazenia nevidím. Určite ho navyše predražuje druhý displej svietiaci z vrchu nadol, ktorý inak nie je pre bežné oko viditeľný inak, ako odrazom na plastovom štíte.

Jazdné vlastnosti skvelé, ergonómia pokrivkáva

Vo finále by som tak hodnotenie auta rozdelil na dve kategórie. Čo sa týka jazdného prejavu a komfortu, tak v tomto smere nemám nič zásadnejšie, čo by som vytkol. Ak počítate s tým, že na palube budete mať mierne obmedzené priestorové možnosti a vzhľadom na vysoké prahy sa vám bude z auta ťažšie vystupovať, nič vás výrazne nesklame. Pohon, podvozok aj riadenie patria k tomu lepšiemu, čo v tejto triede môžete dostať. Auto pôsobí vyzreto, jazdne dospelo a hybridný systém má zmysel.

Druhou kategóriou je však používateľská interakcia a spôsob, akým auto komunikuje s okolím. Práve tu model Peugeot 2008 výrazne pokrivkáva. Zmenšené smerovky síce vyzerajú v svetlometoch štýlovo, ale z pohľadu bezpečnosti sú jednoznačne krokom vedľa. Infotainment zas pôsobí neprehľadne a miestami až frustrujúco. A pritom by stačilo tak málo, uprednostniť funkčnosť pred formou a softvér vyladiť tak, aby bol spoľahlivý.

Celkové hodnotenie: 7,5/10