Kto viac jazdí, viac platí. Presne takto by sa dal jednou vetou zhrnúť zásadný krok, ku ktorému sa odhodlal Island. Od 1. januára 2026 krajina úplne zruší spotrebnú daň z pohonných hmôt a nahradí ju „kilometrovou“ daňou. Tá sa bude počítať podľa skutočného počtu najazdených kilometrov a hmotnosti vozidla. Island sa tak stane prvou krajinou na svete, ktorá financovanie cestnej infraštruktúry postaví výlučne na tomto princípe. Podľa vlády ide o spravodlivejší systém. Jeho hlavnou myšlienkou je lepšia reflexia reality moderného vozového parku. Kritici však upozorňujú, že novinka má aj slabé miesta a tie sa nemusia prejaviť hneď.

Prečo Island mení celý systém daní pre motoristov

Doterajší model financovania ciest stál na klasickej spotrebnej dani z benzínu a nafty. K nej sa pripočítavala aj zvláštna spotrebná daň a daň z ropy. Celý tento balíček bol priamo započítaný v cene paliva. V praxi teda platilo, že čím viac vodič jazdil, tým viac prispieval do rozpočtu. Tento mechanizmus však začal postupne zlyhávať a stal sa nerentabilným.

Na islandských cestách, aj kvôli podpore zo strany štátu v minulosti, totiž rýchlo pribúdajú elektromobily a plug-in hybridy. Moderné vozidlá síce vozovky opotrebúvajú rovnako ako spaľovacie autá, no z pohľadu daní do systému prakticky neprispievajú. Výsledkom je tak čoraz väčší výpadok príjmov na údržbu a výstavbu ciest. Vláda preto rozhodla o radikálnej zmene. Spotrebná daň z palív sa zruší a nahradí ju poplatok, ktorý má presnejšie odrážať to, kto cesty skutočne využíva a v akej miere. Zároveň však dôjde k zníženiu cien palív, ktoré sú po novom oslobodené od zmienených daní. To sa samozrejme netýka DPH.

Minister financií a hospodárstva Daði Már Kristófersson tvrdí, že nový systém nebude mať negatívny vplyv na bežných vodičov ani na turistický ruch. Podľa jeho slov nejde o dodatočné zdanenie mobility, ale o jej spravodlivejšie rozdelenie.

Ako bude „kilometrová“ daň fungovať v praxi

Nová daň, označovaná ako „kílómetragjald“, sa bude počítať podľa ročného nájazdu vozidla a jeho hmotnostnej kategórie. Platí to pre všetky typy áut, teda benzínové, dieselové aj elektrické.

Pre osobné autá do 3,5 tony je stanovená sadzba 6,95 islandských korún za kilometer, čo pri aktuálnom kurze predstavuje približne 0,047 eura za kilometer. Inými slovami, necelých päť centov za každý prejdený kilometer. Pri väčších a ťažších vozidlách sadzba rastie. Nákladné autá v najvyššej hmotnostnej kategórii môžu platiť až 45,17 ISK za kilometer, teda približne 0,30 eura za kilometer. Motocykle majú osobitnú, nižšiu sadzbu.

Zber údajov má byť administratívne jednoduchý. Majitelia vozidiel budú raz ročne nahlasovať stav odometra, na základe ktorého im štát vystaví vyúčtovanie. Systém má fungovať podobne ako ročné vyúčtovanie energií.

Zdroj: E. Stríž, ilustračná fotografia, šoférovanie Renault Rafale E-Tech, ktorý jazdí na benzín aj elektrinu

Ako sa daň dotkne turistov

Pre lepšiu predstavu možno použiť známy islandský okruh Ring Road, ktorý má približne 1 330 kilometrov. Ak by ho vodič prešiel osobným autom, samotná „kilometrová“ daň by vyšla na zhruba 9 243 ISK, čo je približne 62 eur.

Pre turistov, ktorí si auto požičiavajú, sa daň prejaví priamo v cenách prenájmu. Viaceré požičovne už dnes avizujú, že poplatok započítajú formou denného paušálu, ktorý sa pohybuje okolo 1 500 až 1 600 ISK na deň, teda približne 10 až 12 eur.

Slabé miesto systému?

Hoci islandská vláda prezentuje novú daň ako spravodlivejší a transparentnejší model, odborníci upozorňujú aj na potenciálne vedľajšie efekty, ktoré zatiaľ zostávajú v úzadí. Jedným z nich je riziko nárastu manipulácií s odometrami, teda stočených kilometrov. Keďže výška dane má priamo vychádzať z ročného nájazdu podľa odometra, vzniká prirodzená motivácia vykazovať nižší počet kilometrov, než je realita. Netýka sa to len jednotlivcov, ale aj firemných flotíl, menších podnikateľov a v konečnom dôsledku aj trhu s jazdenými vozidlami.

V praxi by to mohlo viesť k vyššiemu výskytu väčšieho množstva áut so stočenými kilometrami, či už priamo na Islande, alebo pri ich následnom vývoze do zahraničia.

Island síce počíta s kontrolnými mechanizmami, zatiaľ však nie je úplne jasné, ako často a akým spôsobom bude pravdivosť údajov overovaná. Taktiež nie je jasné ani aké sankcie budú hroziť pri zistení nezrovnalostí. Práve táto časť systému môže rozhodnúť o tom, či sa zmienená daň osvedčí, alebo sa stane zdrojom nových problémov.

Požičovne hovoria o hrozbe pre celé odvetvie

Najhlasnejší odpor prichádza zo strany požičovní. Tie argumentujú, že vláda v minulosti podniky motivovala k prechodu na ekologické vozidlá, do ktorých investovali nemalé prostriedky. Teraz však práve tieto firmy najviac doplatia na nový systém, keďže turisti patria medzi vodičov s najvyšším nájazdom kilometrov.

Podľa zástupcov sektora môže „kilometrová“ daň výrazne zvýšiť ceny prenájmov a znížiť konkurencieschopnosť Islandu ako destinácie pre cestovanie autom.

Nová daň je súčasťou reformy

Súčasťou nového daňového balíka je aj zrušenie spotrebnej dane z palív, čo by malo viesť k citeľnému poklesu cien benzínu a nafty na čerpacích staniciach. Okrem toho Island ruší daňové úľavy pre majiteľov elektrických a vodíkových vozidiel. Zároveň dochádza k navýšeniu dane z CO₂ o 25% čo má za následok opätovné navýšenie nákladov na prevádzku auta. Presný efekt daňovej reformy pre motoristov bude závisieť od vývoja cien ropy a marží predajcov, no vodiči by mali tankovať vo všeobecnosti lacnejšie než dnes.

Island tak vstupuje do odvážneho experimentu, ktorý môže byť inšpiráciou pre ďalšie krajiny najmä v čase, keď sa Európa snaží nájsť nový model financovania ciest v ére elektromobility. Reálne výsledky však ukáže prax.