Americký benzín prudko zdražel. Čaká podobný scenár aj benzínky na Slovensku?

Napätie na Blízkom východe sa už neukazuje len v televíznych správach a na profiloch rôznych politikov na Facebooku. V posledných dňoch to začínajú pociťovať aj bežní motoristi. Príkladom je scenár z USA, kde benzín za jediný týždeň citeľne zdražel a ešte výraznejšie išla hore nafta. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto správa sa Slovákov netýka, no opak môže byť pravdou. To podstatné sa totiž deje inde než na bojovom poli. Samotný konflikt totiž výrazne zasiahol trh s ropou prostredníctvom jej prepravy cez Blízky východ. Túto situáciu okamžite využili viacerí slovenskí politici, ktorí opäť začali poukazovať na nevyhnutnosť ruskej ropy.

Extrémny nárast za jeden týždeň

Americká motoristická asociácia AAA uvádza, že priemerná cena benzínu v USA vyskočila na 3,32 dolára (2,87 €) za galón (3,79 l). Aktuálna cena teda predstavuje týždenný nárast o 11 percent. Nafta sa dostala na 4,33 dolára (3,75 €) za galón a za týždeň tak zdražela o 15 percent. Agentúra Reuters upozornila, že ide o najvyššie úrovne za dlhé mesiace a analytici už otvorene hovoria o tom, že rast sa ešte nemusí skončiť.

Pre Slovensko však nie je najdôležitejšie samotné číslo z amerických púmp. Oveľa dôležitejšie je, že konflikt rozkýval celý ropný trh. Ropa Brent sa podľa Reuters počas víkendu dostala nad 119 dolárov (102,94 €) za barel, čo je najvyššia úroveň od roku 2022. V čase písania tohto článku bola hodnota ropy Brent na úrovni 105 dolárov (90,84 €) za barel. Dôvodom sú obavy z narušenia toku ropy cez Hormuzský prieliv. Práve tento prieliv, ktorý je v najužšom mieste široký len 39 kilometrov a nachádza sa medzi Iránom a Ománom, je považovaný za jednu z najcitlivejších tepien svetovej energetiky a prúdi tadiaľto približne jedna pätina svetovej ropy. Keď sa trh začne báť o dodávky, ceny reagujú okamžite a následne sa tlak prenáša aj do cien benzínu a nafty v ďalších častiach sveta.

Ako to bude na Slovensku?

A presne tu začína byť téma zaujímavá aj pre slovenského motoristu. Naše čerpacie stanice síce nereagujú zo dňa na deň tak prudko ako americký trh, no ak vysoké ceny ropy vydržia dlhšie, skôr či neskôr sa to prejaví aj u nás. Aktuálne údaje ešte stále hovoria o pomerne stabilnej cene bez výrazných cenových výkyvov. Cena na slovenských čerpacích staniciach sa v prípade benzínu Natural 95 ale aj nafty pohybuje na úrovni približne 1,50 € za liter.

Inými slovami, Slovensko dnes ešte nemusí sledovať paniku na pumpách, ale nemá dôvod tváriť sa, že sa nič nedeje. Ak ropa ostane drahá viac než pár dní, respektíve týždňov, tlak na rast cien palív v Európe sa zvýši. Príkladom je Rakúsko, kde už v prvých dňoch po vypuknutí konfliktu ceny palív stúpli takmer k dvom eurám za liter. Konkrétne v prípade benzínu Natural 95 je to aktuálne na čerpacej stanici Avanti v pohraničnom meste Wolfsthal 1,85 € za liter a pri nafte to je už 2,04 € za liter. Práve pri nafte môže byť situácia ešte citlivejšia, pretože tá neovplyvňuje len vodičov osobných áut, ale aj kamiónovú dopravu, zásobovanie, poľnohospodárstvo či cenu tovarov. Preto býva zdražovanie nafty pre ekonomiku bolestivejšie než samotný rast cien benzínu.

Slovensko má navyše vlastný problém, ruskú ropu

Kým niektoré západné krajiny sa od ruskej ropy odstrihli už dávnejšie, Slovensko stále (ne)využíva aj ropovod Družba. Napríklad susedné Česko alebo Poľsko sa od ruských dodávok ropy odstrihli už pred časom. Podľa dát portálu eurostat, len za december 2025 Slovensko importovalo až 379 596 ton ruskej ropy, pričom za január 2026 toto množstvo stúplo až na 442 829 ton. Z pohľadu Európskej únie sme tak jedinou z dvojice krajín, ktorá sa ešte spolieha na dodávky z Ruska. Európska komisia na svojom oficiálnom webe uvádza, že chce predložiť legislatívny návrh na zákaz dovozu ruskej ropy čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Rovnako to potvrdila aj Rada EÚ. To znamená, že debata o ruskej rope už nie je len politická, ale čoraz viac aj praktická a časovo ohraničená.

Na druhú stranu, ropu z Blízkeho východu z krajín priamo využívajúcich na transport tovarov aj Hormuzský prieliv, podľa portálu eurostat odoberala väčšina krajín EÚ. Len zo Saudskej Arábie bolo do Európskej únie dovezených za december 2025 až 2 355 514 ton z celkového množstva 15 625 637 ton ropy. Ak zoberieme do úvahy všetky krajiny Blízkeho východu priamo v okolí Perzského zálivu, tak pred Saudskou Arábiou je ešte Irak s celkovým množstvom až 2 621 315 ton. Z ostatných krajín, ako sú Omán, Katar, Bahrajn, Irán, Spojené Arabské Emiráty či Kuvajt sa do EÚ ropy priamo nevyváža.

Prečo sa teda majú Slováci obávať?

Pre Slovensko je táto téma citlivá najmä preto, že prechod na inú ropu nie je len otázkou vôle, ale aj infraštruktúry, technológie a ceny. Skupina MOL a teda aj Slovnaft už síce dlhšie hovoria o diverzifikácii, no celá transformácia nie je otázkou jedného rozhodnutia. Reuters ešte vlani pripomenul, že Slovnaft v roku 2024 spracoval 4,8 milióna ton ropy, z čoho alternatívne druhy tvorili len 662-tisíc ton. To ukazuje, že posun existuje, ale úplné odstrihnutie od tradičného modelu stále nie je hotová vec.

Napriek tomu, že Slovensko priamo od postihnutých krajín odoberá menšie množstvo ropy (Saudská Arábia – 70 555 ton za december 2025), celkový nárast cien tejto komodity na trhoch sa však odrazí aj na cenách palív u nás. Nemalo by sa však jednať o skokové zvýšenia cien ako tomu bolo v USA.

Čo z toho vyplýva pre motoristu

Ak napätie na Blízkom východe povolí, ceny sa môžu upokojiť pomerne rýchlo. Tým pádom by sa výrazné navýšenie cien palív na Slovensku nemuselo odohrať tak dramaticky, ako V USA. Ak však drahá ropa vydrží, slovenskí vodiči to pocítia tiež. Samotný rast cien benzínu v USA je skôr varovným signálom než priamym dôvodom na paniku. Oveľa vážnejšie je, že konflikt opäť ukázal, aký krehký je svetový ropný trh. A tiež aj to, ako nepríjemne sa môže dotknúť aj krajín, ktoré sú od bojov tisíce kilometrov ďaleko. Slovensko navyše vstupuje do tohto obdobia s vlastnou slabinou, stále nedoriešeným vzťahom k ruskej rope.

Autor článku: David Hecl