Priechod a miesto na prechádzanie nie je to isté. Zmýlil sa aj kandidát na primátora Bratislavy

V posledných rokoch sa na našich cestách začali objavovať čudne vyzerajúce „priechody pre chodcov“. Na prvý pohľad vyzerajú podobne ako ľudová „zebra“, avšak je na nich podstatne menej čiar. Ich spoločnou vlastnosťou je, že obe riešenia slúžia na to, aby sa ľudia dostali cez cestu, obe sú vyznačené na vozovke a mnohým vodičom aj chodcom splývajú do jednej kategórie. Lenže práve tu vzniká problém. Slovenská legislatíva totiž rozlišuje medzi priechodom pre chodcov a miestom na prechádzanie ako medzi dvoma odlišnými dopravnými prvkami.

Vyzerajú rovnako, no sú odlišné

Vyhláška č. 30/2020 Z. z. ich v prílohe č. 6 uvádza samostatne ako vodorovnú značku č. 610 „Priechod pre chodcov“ a značku č. 611 „Miesto na prechádzanie“. Okrem týchto dvoch najčastejšie používaných značení, je tu ešte aj č. 612 „Priechod pre cyklistov“. Už z toho je zrejmé, že zákon ich neberie ako synonymá.

Rozdiel nie je len v ich pomenovaní, ale aj v právnych dôsledkoch. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v § 53 hovorí, že pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť nadchod alebo podchod, priechod pre chodcov alebo miesto na prechádzanie. Inými slovami, miesto na prechádzanie nie je žiadny neoficiálny výmysel samospráv, ale zákonom predpokladané miesto, kde sa môže cez vozovku prechádzať. To však ešte automaticky neznamená, že na ňom platia rovnaké pravidlá ako na klasickej „zebre“.

Najdôležitejší rozdiel sa ukáže pri prednosti

Presne tu sa mnohí mýlia. Povinnosti vodiča upravuje § 4 zákona o cestnej premávke. Ten v ods. 1, bod f) hovorí, že vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie ohroziť. Výnimka sa týka vodiča električky. Kľúčové je, že zákon túto povinnosť viaže priamo na priechod pre chodcov. Nie všeobecne na akékoľvek miesto určené na prechod cez cestu.

Pri mieste na prechádzanie takto formulovaná prednosť v zákone výslovne uvedená nie je. To však neznamená, že vodič môže chodca ignorovať alebo ho ohroziť.

Znamená to iba to, že právny režim je iný ako pri klasickom priechode pre chodcov. Práve v tomto bode sa verejná diskusia často zjednodušuje, pretože vizuálne môžu obe riešenia pôsobiť podobne, ale z pohľadu zákona ide o dve rozdielne situácie. Miesto na prechádzanie sa pritom na slovenských cestách vyskytuje najmä v kombinácii so svetelnou signalizáciou.

Chodci nemajú absolútnu prednosť ani na zebre

Veľká časť ľudí si zároveň myslí, že na Slovensku má chodec na priechode absolútnu prednosť. Ani to však nie je pravda. Zákon v § 53 ods. 2 uvádza, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. V ods. 4 sa zároveň píše, že pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Povinnosti teda nemá len vodič, ale aj samotný chodec.

To je dôležité aj pri vysvetľovaní rozdielu medzi „zebrou“ a miestom na prechádzanie. Na priechode má chodec silnejšie zákonné postavenie, no stále nemôže bezhlavo vstúpiť do jazdnej dráhy prichádzajúceho auta. A na mieste na prechádzanie je situácia ešte opatrnejšia, pretože zákon tam výslovnú povinnosť vodiča dať prednosť nespája s týmto typom značenia.

Aj mimo vyznačeného miesta platia pravidlá

Zákon myslí aj na situáciu, keď človek prechádza cez vozovku mimo priechodu. Podľa § 53 ods. 3 sa mimo priechodu pre chodcov smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os a len vtedy, ak chodec s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Slovenská právna úprava je teda postavená na kombinácii práv a povinností všetkých účastníkov premávky, nie na predstave, že jeden z nich má vždy a za každých okolností navrch.

Pozor aj na cyklistov

Do tejto debaty vstupuje ešte jedna častá chyba. Mnohí cyklisti sa domnievajú, že ak vojdú na priechod pre chodcov, automaticky získavajú rovnaké postavenie ako chodec. Zákon je však v tomto jasný. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Výnimky sú v zákone vymedzené osobitne, no bežný cyklista si zebru nemôže vykladať ako miesto, kde preňho automaticky platia rovnaké pravidlá ako pre chodca. Cyklisti však stále môžu priechody pre chodcov využívať. Musia však zosadnúť z bicykla a ísť po jeho boku.

Toto je zároveň najzásadnejší rozdiel medzi priechodom pre chodcov a miestom na prechádzanie. V jednoduchosti sa dá povedať, že priechod pre chodcov je miesto, kde sa smie pohybovať len pešo, prípadne podľa výnimiek vymedzených v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v § 52 ods. 5. Naopak, miesto na prechádzanie je miesto, kde sa môžu pohybovať aj cyklisti bez toho, aby museli zosadnúť s bicykla. Miesta na prechádzanie sa teda v posledných rokoch objavujú vo väčším mestách najmä s cieľom zefektívnenia dopravy a zabránenia vzniku dopravných zápch. Treba si však uvedomiť, že chodec a ani cyklista nemá na mieste na prechádzanie z právneho hľadiska prednosť, pokiaľ nesvieti zelený signál na príslušnom semafóre.

Z právneho detailu sa potom stáva politická skratka

Práve preto rozdiel medzi priechodom pre chodcov a miestom na prechádzanie nie je len slovíčkarením. Ide o právne odlišné riešenia a vo finále aj značenia na vozovke, ktoré majú rozdielny význam aj pri otázke prednosti. A presne tu vzniká problém, keď sa tieto pojmy začnú miešať vo verejnej debate alebo dokonca v komunálnej politike.

V Bratislave sa tejto témy chytil aj Martin Winkler, kandidát na primátora Bratislavy. Ak však vo verejnej komunikácii alebo kampani označuje miesto na prechádzanie za priechod pre chodcov, ide o vecnú nepresnosť, ktorá mení význam celej témy. Vytvára totiž dojem, že mesto mení alebo ruší klasické priechody pre chodcov.

A práve to je dôvod, prečo je potrebné držať presných pojmov. Nie preto, aby sa viedli akademické spory o slovíčka, ale preto, že nesprávne pomenovanie mení aj to, ako ľudia chápu svoje práva a povinnosti. Ak sa z miesta na prechádzanie v kampani stane „priechod pre chodcov“, veľmi ľahko sa na tom dá postaviť emócia, rozhorčenie aj politický odkaz. Lenže dopravné pravidlá sa nemajú vysvetľovať cez populizmus, ale cez zákon. A ten v tomto prípade hovorí pomerne jasne.