Česká republika sa chystá spraviť výrazný dopravný krok. Ako prvá krajina v Európskej únii spustí pilotný projekt, v rámci ktorého bude možné na diaľnici jazdiť rýchlosťou až 150 km/h. Tento experiment české úrady zrealizujú na krátkom, približne 50-kilometrovom úseku diaľnice D3 medzi Českými Budějovicami a Táborom. Aktuálne tu už prebieha inštalácia špeciálneho premenlivého dopravného značenia. K navýšeniu maximálnej povolenej rýchlosti má dôjsť už koncom septembra tohto roku.

Ako to bude fungovať a koľko to stojí

Ako uvádza portál Echo24 s odvolaním sa na ČTK, projekt má rozpočtované náklady na úrovni približne 55 miliónov českých korún (2,3 milióna eur). V danej čiastke je zahrnutá počiatočné zakúpenie, inštaláciu a následný prevádzka dynamických značiek. Na tomto úseku bude celkovo inštalovaných až 42 značiek, vrátane dlhodobého manažmentu signálov, solárneho napájania a bezdrôtovej komunikácie.

Ako pre ČTK uvádza Jan Rýdl z Ředitelství silnic a dálnic (ŘSD), celý systém bude centrálne riadený z Národného dopravného informačného centra, ktoré bude rozhodovať, kedy môže byť vyšší limit povolený, a kedy nie. K obmedzeniu dôjde napríklad pri nepriaznivých podmienkach. Vtedy sa počíta s nižším limitom na úrovni 130 km/h.

Rýchlosť 150 km/h len za určitých podmienok

Hlavným technologickým pilierom projektu je premenlivé dopravné značenie. Ide o inteligentné panely, ktoré v reálnom čase upravujú maximálnu povolenú rýchlosť. Fungujú na základe aktuálnych meteorologických a dopravných podmienok, ktoré zahŕňajú informácie o vlhkosti vozovky, viditeľnosti či plynulom toku dopravy. Ak všetky tieto aspekty spĺňajú vopred stanovené kritériá, rýchlostný limit bude 150 km/h. V opačnom prípade sa automaticky vráti klasických 130 km/h. Toto riešenie predstavuje moderný kompromis medzi komfortom a bezpečnosťou, pričom technológia umožňuje rýchlu reakciu na meniace sa okolnosti.

Prístup Európy je odlišný

Nemecko napriek českému riešeniu stále zostáva unikátom v Európe bez celoštátne určeného maximálneho rýchlostného limitu na diaľniciach. Naopak, mnoho krajín pristupuje k tejto téme opatrnejšie. Napríklad Rakúsko medzi rokmi 2018 až 2020 testovalo vyšší limit na diaľnici A1 s rýchlosťou 140 km/h, no experiment zastavilo pre nárast emisií CO₂. Holandsko naopak znížilo denný limit na 100 km/h z environmentálnych dôvodov, hoci od apríla tohto roku opäť povolilo na vybraných úsekoch návrat na 130 km/h.

Česko sa rozhodlo pre zavedenie vyššej maximálnej povolenej rýchlosti v čase, keď je v Európe skôr trend znižovania rýchlosť z hľadiska environmentálnej záťaže.

Čo čaká dopravný systém ďalej?

Ak sa experiment na pilotnom úseku D3 osvedčí, české ŘSD už avizovalo možné rozšírenie tejto flexibility aj na iné diaľnice.

Reč je zatiaľ, o D1 v úseku Přerov - Ostrava a D11 v smere na Hradec Králové. 

Zároveň bude prebiehať štúdia, ktorá má zodpovedať, ako sa zvýšený limit prejaví na počet dopravných nehôd, plynulosť jazdy a environmentálnych aspektoch.

Slovenský paradox?

Pri pohľade zo Slovenska vyznievajú české plány ešte kontrastnejšie. Praha testuje moderné inteligentné značky a odvážne posúva limity smerom nahor. Slovenskí vodiči na druhú stranu denne narážajú na rozpadnuté úseky, rozkopané estakády a nekonečné stavebné práce. Diaľničná sieť na Slovensku dlhodobo zaostáva. Ani po viac ako 30 rokoch samostatnosti štát stále neprepojil Bratislavu a Košice plnohodnotnou diaľnicou D1. Namiesto debaty o rýchlosti 150 km/h sa u nás riešia kolabujúce mosty, rozpadnutá vozovka či spory okolo trasovania tunelov.