Bič na podnikateľov. Konateľ pre dlhy príde nielen o vodičák, ale aj osobný majetok

Štát môže zadržať vodičák za daňové dlhy už dnes. Novela však mieri aj na konateľov firiem a ich osobný majetok.

Zadržanie vodičského preukazu pre daňové dlhy nie je na Slovensku žiadna novinka. Daňový poriadok tento nástroj pozná už niekoľko rokov. V mnohých prípadoch sa pritom už v minulosti takéto riešenie vymáhania dlhov ukázalo ako efektívne. Novinka, ktorá je aktuálne v štádiu prípravy však vzbudzuje rôzne diskusie. Rozruch preto nespôsobuje samotné zadržanie vodičského preukazu, ale plán, podľa ktorého by štát mohol tvrdšie zasiahnuť aj voči fyzickým osobám stojacim za zadlženými firmami.

Tvrdé postihy s výnimkou

Téma odoberania vodičských preukazov kvôli dlhom znie na prvé počutie pomerne tvrdo. V skutočnosti však nejde o úplne nový nástroj, ktorý by sa v slovenskom práve objavil až teraz. Finančná správa už v januári 2020 informovala, že novela daňového poriadku priniesla možnosť zadržať vodičský preukaz daňovým dlžníkom. Tento postup sa týka fyzických osôb a správca dane ho môže využiť vtedy, keď iné, efektívnejšie a hospodárnejšie formy daňovej exekúcie nepriniesli výsledok.

Dôležitá je ale výnimka. Finančná správa uvádza, že tento spôsob exekúcie nemožno uplatniť pri dlžníkoch, ktorých príjem priamo závisí od držby vodičského preukazu. Typickým príkladom je vodič z povolania. Ak však človek používa auto len na dochádzanie do práce alebo na bežnú prepravu, takáto ochrana automaticky neplatí.

Vodičák ako forma daňovej exekúcie už existuje

Súčasný stav teda možno zhrnúť pomerne jednoducho. Ak má fyzická osoba daňový nedoplatok a správca dane nedokáže dlh vymôcť inými vhodnejšími spôsobmi, zákon umožňuje pristúpiť aj k zadržaniu vodičského preukazu. Nejde o trest za dopravný priestupok, ale o donucovací nástroj v daňovej exekúcii.

Podobný mechanizmus poznajú aj samosprávy pri vymáhaní miestnych daní a poplatkov. Odborný výklad pre verejnú správu pri zavedení tejto úpravy upozorňoval, že daňový poriadok sa novelou č. 369/2019 Z. z. rozšíril o zadržanie vodičského preukazu a samotný postup upravuje § 148a daňového poriadku. Postup, kedy štát môže pre daňové dlhy siahnuť na vodičský preukaz, preto nie je nový. Nová je skôr otázka, koho presne by sa tento nástroj mohol týkať po pripravovanej novele.

Čo plánuje ministerstvo financií

Predbežná informácia k legislatívnemu procesu PI/2025/266 hovorí o novele zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda daňového poriadku. Ministerstvo financií v nej uvádza, že jej cieľom je zefektívniť správu daní, rozšíriť možnosti správcu dane a zjednodušiť daňovú exekúciu. Jedným z bodov, ktorým chce rezort financií tento cieľ dosiahnuť je možnosť zasielať exekučný príkaz priamo do banky pri nedoplatkoch vzniknutých podaním daňového priznania a tiež možnosť vykonávať dražbu v online priestore.

To sa však zásadným spôsobom nedotýka vodičov. Na druhú stranu, čo je s nimi priamo spojené, je ďalšia časť predkladanej správy. Predbežná informácia totiž hovorí o potrebe preskúmať zavedenie spoluzodpovednosti fyzických osôb, ktoré čerpajú benefity z právnických osôb. V praxi by to mohlo znamenať, že pri daňových nedoplatkoch právnickej osoby by štát neriešil len samotnú firmu, ale aj konkrétnu fyzickú osobu stojacu za ňou.

Materiál výslovne spomína zadržanie vodičského preukazu konateľa spoločnosti pri nedoplatkoch právnickej osoby. Ak by sa nepodarilo vymôcť neuhradenú daň od firmy, mohla by nasledovať aj majetková zodpovednosť štandardnou exekúciou na majetok zodpovednej fyzickej osoby.

Zásadný rozdiel

Práve tu leží hlavný rozdiel oproti dnešku. Aktuálny daňový poriadok umožňuje zadržanie vodičského preukazu daňového dlžníka. Pripravovaný zámer však naznačuje, že štát by chcel riešiť aj situácie, keď dlh formálne eviduje firma, ale z jej fungovania alebo z neplatenia daní profitovala konkrétna osoba. Dotknúť by sa to mohlo aj jednoosobových s.r.o., ktoré podnikatelia často využívajú pri menšom podnikaní alebo pri nastavovaní daňovo-odvodového zaťaženia. Štát tým zrejme mieri najmä na prípady, keď firma zostane s daňovým dlhom, no osoba stojaca za ňou si z nej predtým získala výrazné benefity. Typickým príkladom môže byť drahé auto kúpené na firmu, ktoré podnikateľ využíval ako vlastné a pri problémoch spoločnosti ho napríklad previedol mimo jej majetku.

Najcitlivejším bodom je retroaktivita

Ministerstvo financií zároveň v predbežnej informácii uvádza, že nové inštitúty daňovej exekúcie by sa mali uplatňovať aj na nedoplatky, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely daňového poriadku. To je však pri súčasnom právnom systéme najzásadnejšia časť celého návrhu.

Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) označila pripravovanú úpravu za dôležitú a citlivú tému. Zároveň upozornila, že zmeny by nemali neprimerane postihnúť poctivých podnikateľov a mali by sa týkať len prípadov, v ktorých konkrétna osoba mohla nezaplatenie dane reálne ovplyvniť. SKDP kritizuje najmä retroaktívny dopad. Podľa jej vyjadrenia by spätné uplatnenie osobnej majetkovej zodpovednosti fyzickej osoby za dlh právne oddelenej firmy zasiahlo do majetkového práva. Problematický je aj pojem „osoba čerpajúca výhody z právnickej osoby“. Bez presnej definície by mohol byť príliš neurčitý.

Podnikatelia chcú hovoriť do prípravy zákona

K predbežnej informácii prišlo sedem vyjadrení. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov aj Slovenská asociácia podnikových finančníkov žiadajú zapojenie do konzultácií, keďže návrh môže mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.

Slovenská banková asociácia (SBA) upozorňuje najmä na praktickú stránku. Ak by návrh nadobudol účinnosť od 1. januára 2027, banky budú potrebovať čas na prípravu systémov a kapacít, najmä pri zasielaní exekučných príkazov vzniknutých z daňových nedoplatkov.

Klub 500 zároveň otvoril aj otázku sankcií. Žiada, aby sa sankcia neukladala automaticky pri každom formálnom pochybení, ale len vtedy, ak má chyba reálny dopad na štátny rozpočet.

Ako by to mohlo vyzerať v praxi

Predstavme si firmu, ktorá dlhuje štátu daň. Dnes štát vymáha nedoplatok predovšetkým od daňového dlžníka, teda od samotnej spoločnosti. Ak ide o s.r.o., jej majetok je právne oddelený od majetku konateľa alebo spoločníka. Samotný fakt, že firma má dlh, ešte automaticky neznamená, že štát môže siahnuť na vodičský preukaz konateľa alebo jeho súkromný účet.

Ak by sa pripravovaný zámer premietol do zákona v naznačenej podobe, situácia by sa mohla zmeniť. Ak by správca dane vyhodnotil, že konkrétna fyzická osoba z firmy čerpala benefity a zároveň mala reálny vplyv na neplnenie daňových povinností, štát by mohol po neúspešnom vymáhaní voči firme postupovať aj voči tejto osobe. Najskôr tlakom cez vodičský preukaz, následne aj cez jej osobný majetok.